Kontaktujte nás

Zdravotná starostlivosť
novej generácie

História

Obdobie 1839 - 1918

Rimavská Sobota, ako historické centrum správneho územia Gemerskej stolice a župy dlhé roky postrádalo takúto inštitúciu a preto bolo samozrejmé, že aj župný úrad na čele so županom Samuelom Draskoviczym a hlavným župným lekárom Gusztávom Marihovszkým /Marikovszky / už v roku 1839 presadzovali myšlienku postavenia župnej nemocnice v meste.

Peniaze na stavbu sa mali získať zo sponzorských príspevkov, z výnosov rôznych firiem a koncertov, z tanečných zábav a pod.. Hovorí sa, že najväčšími sponzormi boli knieža Coburg a Rima-muránska železiarska spoločnosť. Ubehlo však aj tak až 41 rokov, kým sa zozbierala potrebná suma na začatie stavby. Bol to župan Bartolomej Szontágh, ktorý v roku 1880 dal príkaz na začatie stavby nemocnice. Trvalo takmer 5 rokov, kým v roku 1884 mohla byť nemocnica otvorená.

historia_stara_budova.jpg


Jednalo sa o budovu, ktorá je priečelím obrátená na terajšiu Fábryho ulicu / tzv. stará nemocnica v ktorej je t. č. v r.2007 umiestnené interné oddelenie./ Nemocnica mala 40 postelí s chirurgickými a internými lôžkami ale aj s lôžkami pre choroby kožné a infekčné. Prvým riaditeľom nemocnice bol Dr. Samuel Szabó, ktorý súčasne zastával aj funkciu hlavného župného lekára Gemersko-malohontskej župy.

historia_02nakazlive.jpg

Počet lôžok sa za jeden rok zdvojnásobil a o 4 roky pozdejšie sa v areáli nemocnice postavil na podnet župana Ladislava Bornemiszu ďalší pavilón pre liečbu nákazlivých chorôb a pre pozorovanie duševných chorôb v počte 22 postelí /prízemná budova v strede areálu, v ktorej bolo v 50-tych rokoch umiestnené detské lôžkové oddelenie a t. č. v r.2007 je tu pľúcna a kožná ambulancia / Podobný pavilón sa postavil aj na okraji areálu nemocnice a slúžil pre ubytovanie rádových sestier, ktoré pracovali v nemocnici ako zdravotné sestry a po roku 1954 ako infekčné oddelenie. /budova stála neďaleko terajšej kuchyne a v súčasnosti už neexistuje/.

historia_03nakazlive.jpg

V roku 1901 sa riaditeľom nemocnice stal Dr. Tomáš Lôcherer, ktorý túto funkciu zastával až do svojej smrti v roku 1916, kedy ho vystriedal Dr. Aladár Karmán. Za chod oddelení bol zodpovedný Dr. Izidor Fuchs ako polyfunkčný prednosta-prímár pre oddelenie vnútorných chorôb, kožné oddelenie, gynekologicko-pôrodnícke oddelenie a oddelenie pre pozorovanie duševných chorôb. Vedením chirurgického oddelenia bol poverený Dr. Jozef Zigmund. Treba však zdôrazniť, že toto obdobie I.svetovej vojny bolo poznačené aj pochopiteľným personálnym deficitom lekárskych kádrov.

Obdobie 1919 - 1938

Po rozpade Uhorska a po vzniku I. Československej republiky sa prvým županom v Rimavskej Sobote stal Dr. Ján Jesenský. V prvých povojnových rokoch, až do roku 1925, nedošlo v usporiadaní nemocnice a v personálnom zložení vedenia nemocnice k podstatnejším zmenám. Až v roku 1925 vystriedal riaditeľa Dr. A. Karmána nový chirurg MUDr. Gallus Mráz. Bol to ambiciózny muž, ktorý sa zameral v prvom rade na zdokonaľovanie chirurgických odborov nemocnice so zámerom výstavby novej nemocnice, čo sa mu aj podarilo.

historia_04hlavna.jpg

S výstavbou novej budovy, čiže "novej nemocnice" /tiež pod menom "chirurgický pavilón"/ sa začalo v roku 1930 a už o 2 roky sa do nej premiestnilo chirurgické, gynekologicko-pôrodnícke oddelenie a do suterénu aj vodoliečba /rehabilitácia/. Počet nemocničných postelí sa zvýšil na 340 s počtom ošetrujúceho personálu vrátane lekárov 75 /budova s priečelím obrátená na pôvodnú Šrobárovu ulicu /. Súčasne sa postavila aj vedľajšia budova do ktorej sa presťahovala zo suterénu "starej nemocnice" nemocničná kuchyňa a ďalšia budova pre ubytovanie zamestnancov.

Obdobie 1939 - 1945

Je to obdobie, keď v dôsledku tzv. Viedenskej arbitráže, pripadlo územie južného Slovenska a teda aj Rimavská Sobota pod maďarskú štátnu správu. Bol to samozrejme nečakaný a zlomový zásah aj do chodu a organizačnej štruktúry nemocnice v Rimavskej Sobote. Alikvotná časť zariadenia nemocnice a personálu sa presťahovala do Hnúšte, ktoré sa stalo okresným mestom. Za riaditeľa nemocnice v Rimavskej Sobote bol vymenovaný Dr. Ádám Balogh a nastúpil aj početný štáb nových maďarských lekárov, medzi nimi aj novopromovaní lekári z Budapešti, pochádzajúci z Gemera, Dr. Zoltán Demkovics a Dr. Aladár Czikora. Opäť sa jednalo o vojnové obdobie II. svetovej vojny aj s jej dôsledkami a následnými nedostatkami prevádzky, ale aj stagnáciou ďalšieho rozvoja zdravotníckych služieb a rozširovania výstavby nemocnice.

Obdobie 1946 - 1989

Po ukončení vojny v roku 1945 sa opäť obnovila československá správa nad južným územím Slovenska a tak sa mohla delimitovaná nemocnica vrátiť z Hnúšte spät do Rimavskej Soboty. Povojnový stav nemocnice v Rimavskej Sobote bol v dezolátnom stave, jednak preto, že takmer celé zariadenie až na niekoľko postelí bolo údajne ustupujúcou armádou zlikvidované a naviac nemožno vylúčiť aj úmyselné poškodenie ústredného kotla kúrenia a rozvodu tepla, ktoré bolo vyradené z prevádzky. Prvým riaditeľom nemocnice v Rimavskej Sobote po vojne sa stal MUDr. Ján Valach, ktorý sa stal zároveň aj primárom chirurgického oddelenia. Povojnové roky 1946 - 1951 boli hektické, poznamenané prevratnými politickými a spoločenskými zmenami, ktoré viedli k socializácii spoločenského zriadenia so vznikom totalitného politického režimu. To samozrejme poznamenalo aj štrukturálne zmeny v organizačnom usporiadaní rôznych zdravotníckych služieb.

historia_05hlavna.jpg

V roku 1951 zákonom č. 103/1951 zb. došlo k zjednoteniu zdravotníckych služieb /rozumej- k zoštátneniu každej zdravotníckej činnosti / a v okrese Rimavská Sobota sa vytvoril Okresný Ústav Národného Zdravia / OÚNZ /, ktorého súčasťou boli Nemocnica s poliklinikou /NsP /v Hnúšti-Likieri, Poliklinika v Šafárikove / terajšej Tornali / a samozrejme aj Nemocnica s poliklinikou v Rimavskej Sobote ako aj všetky ambulantné lekárske služby. V tomto rozbore sa samozrejme sústredíme len na vývoj samotnej nemocnice v Rimavskej Sobote i keď od tejto doby je celá činnosť samotnej nemocnice závislá na rozhodnutiach riaditeľstva OÚNZ. Riaditeľom samotnej NsP v Rimavskej Sobote naďalej zostáva MUDr. Ján Valach až do roku 1954, kedy ho nakrátko vystrieda MUDr. Vojtech Erbák. V roku 1951 má nemocnica 321 postelí a počet zamestnancov 221, z toho 30 lekárov.

V roku 1960 po územnej reorganizácii okresov, opäť nastávajú zmeny na postoch vedenia nemocnice. Najprv MUDr. Daniel Lang vystrieda na čele riaditeľstva NsP v Rimavskej Sobote MUDr. J. Valacha a po ňom prevezme funkciu riaditeľa NsP MUDr.Július Alexy. V ďalších rokoch sa vo funkcii riaditeľa NsP vymenia MUDr. Ladislav Šinkovič a MUDr.Ľudmila Polakovičová.

Z hľadiska zobrazenia rozvoja rimavskosobotskej nemocnice však treba osobitne vyzdvihnúť obdobie po roku 1945, kedy došlo k enormnému rozšíreniu zdravotníckych služieb v nemocnici v Rimavskej Sobote. Do poloprázdnej nemocnice /v ktorej zostalo po vojne len 20 postelí / prichádzajú noví, už naslovovzatí, odborní lekári z klinických pracovísk s ambicióznym predsavzatím, vybudovať v nemocnici odborné lôžkové oddelenia podľa špecializácie. Postupne prichádzali: MUDr. Viktor Fiedler, MUDr. Matej Pauliny, MUDr. Jaroslav Scholtz, MUDr. Jozef Miklušica, MUDr. Vojtech Erbák, MUDr. Zoltán Lénart, MUDr. Eugen Weiszlovits, MUDr. Štefan Midlík, MUDr. Felix Pobuda, MUDr. Július Rattaj, MUDr. Augustín Nagy a ďalší. Samozrejme, že pre tento zámer bolo treba postupne vytvoriť priestorové podmienky.

historia_06hlavna.jpg

Najprv sa už v roku 1946 uvolní pavilón v ktorom sa pozorovali pacienti s duševnými poruchami /spomínaný prízemný pavilón v strede areálu nemocnice/ a zriadi sa v ňom detské lôžkové oddelenie /Miklušica/. V roku1954 sa uvolní aj druhý prízemný pavilón vysťahovaním rádových sestier, ktoré tam boli ubytované a v ňom sa zariadí infekčné oddelenie/Czikora/. V roku 1955 sa začala nová prestavba "chirurgického" pavilónu /"nová nemocnica"/ výstavbou nového traktu v ktorom sa rozširujú lôžka chirurgické /Fiedler/, gynekologicko-pôrodnícke /Scholtz/, zriaďuje sa aj onkologické oddelenie /Midlík/, rtg oddelenia /Pobuda/, očné oddelenie /Weiszlovits/ a ORL /krčné/ oddelenie /Lénart/. Ďalej sa delimituje počet postelí na kožnom oddelení /Erbák/ na polovicu a tak sa môžu v starej budove tieto vyčleniť pre oddelenie pľúcnych chorôb /Rekeň/. Nakoniec nemocnica získa v roku 1956 aj budovu bývalej väznice a po jej adaptácii sa v nej usadí nervové /Rattaj/ a psychiatrické /Nagy/ oddelenie.

Týmto sa dovŕši rozsah poskytovaných zdravotníckych služieb v Rimavskej Sobote na úroveň rovnocenných okresných nemocníc s počtom 10 vysokošpecializovaných lôžkových oddelení a už v roku 1966 dosiahne počet postelí v nemocnici 581 s 550-tymi zamestnancami, z toho 90 lekármi a v roku 1978 až 158 lekármi.

V tomto limitovanom rozsahu článku samozrejme nemožno uviesť plný rozsah zoznamu lekárov a ostatného personálu /tento je uvedený v nemocničnej kronike /a ani mnohé iné zmeny prináležiace k chodu nemocnice, ako napr. výstavba administratívnej budovy, budovy patologického oddelenia, biochemické a hematologické laboratórium, náväznosť ambulantných zariadení a Okresnej hygienicko-epidemiologickej stanice a pod. Jedno je však isté, že bol založený komplex zdravotníckeho centra, ktorý spĺňal všetky možnosti poskytovania rozsiahlej a špecializovanej liečby na vysokej úrovni a tento trend s ďalším zdokonaľovaním pokračoval až do roku 1990.


Publikované so súhlasom autora (MUDr. Július Bugár).